Prírodné a kultúrne zaujímavosti

Prírodné a kultúrne zaujímavosti

 
Ľupčiansky skalný hríb

Ľupčiansky skalný hríb, vypínajúci sa nad ľavým brehom potoka Ľupčica, na svahu Stráne. Tento skalný útvar vznikol veterným zvetrávaním usadených hornín, v ktorých sa striedajú tvrdšie vrstvy karbonátových zlepencov s mäkšími vložkami pieskovcov. V okolí, v piesočnatejších usadeninách sa nachádzajú skamenelé schránky numulitov (morských mäkkýšov). Hodnotu tohto územia dotvára výskyt viacerých teplomilných druhov rastlín, ako sú poniklec slovenský, guľočka bodkovaná, jagavka konáristá a iné.  Zákonnú ochranu získal v roku 1979.

 
Prírodná rezervácia Šupín

Po štátnej ceste od Brezna do Slovenskej Ľupče nad riekou Hron týčiace sa bralo na pozadí tmavozeleného porastu. Ide o 30 m vysokú stenu, na ktorú keď vyleziete, získate nádherný pohľad do údolia rieky Hron, lemovaného hrebeňom Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria.Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1988 na rozlohe 11,89 ha. Vrchol Šupína (583 m n. m.) sa týči nad ľavým brehom Hrona. V lesných porastoch sa najčastejšie vyskytuje buk, ale primiešaný je aj javor, jaseň, lipa. Nápadné sú rôzne vysoké a rôzne modelované dolomitové skalné útvary, ktoré stupňovito klasajú asi do polovice svahu kóty nazývanej Šupín. Keďže územie je z väčšej časti pokryté lesom, je vhodným prostredím aj pre mnohé druhy živočíchov, najmä vtáctva. (krkavec, výr skalný).

 
Driekyňa

Názov patriaci doline dlhej 10,6 km tvorenej dvoma vetvami Mokrej a Suchej Driekyne, prameniacej na severných svahoch masívu Poľany (už mimo ľupčianskeho chotára). Ako ľavostranný prítok vteká do Hrona. Plocha povodia je 20 km2. Je svedkom histórie prírodných dejov vzniku Karpát i nedávnych historických udalostí v Slovenskej Ľupči. O prírodnej histórii svedčia odkryvy hornín presunutách do tehto oblasti ako príkrovy. O ľudskej činnosti zas lomy, miesta, kde stáli vápenky i papiereň.

 
Peniažky

Severne a severozápadne od Slovenskej Ľupče, smerom na Podkonice, sú vyvinuté paleogénne dolomitické zlepence, brekcie a pieskovce. Zlepence sú tvorené prevažne okrúhliakmi vápencov a dolomitov, z rozrušených druhohorných usadenín. Sú tu známe nálezy schránok numulitov viacerých druhov. Podľa numulitov - peniažkov vznikol aj chotárny názov Peniažky. Okrem numulitov bolo paleogénne (eocénne) more oživené aj morskými živočíchmi ako lastúrniky, ulitníky, ryby, žraloky a iné. V neďalekom Priechode boli zvyšky niektorých nájdené.

 
Prírodná rezervácia Mackov bok

Mackov bok sa nachádza hneď za ulickým bokom a dostaneme sa tam poľnou cestou popri pieskovni Pod skalou. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1976 na výmere 3,75 ha. Hlavným dôvodom ochrany tohto územia bol koncentrovaný výskyt chráneného druhu ponikleca slovenského (Pulsatilla slavica) na pomerne malej ploche. Poniklec slovenský je náš endemický druh. Jeho prirodzeným a typickým stanovišťom sú lesostepné spoločenstvá na vápencových bralách, kde sa nikdy nevytvoril súvislý les, ale ostali otvorené ostrovčeky s teplomilným rastlinstvom.

 
Národná prírodná rezervácia Príboj

NPR Príboj je jednou z dvoch najstaších rezervácií na Slovensku. Na konci minulého storočia, v roku 1895, vyhlásilo Ministerstvo orby v Budapešti dve lesné rezervácie: Šalkovú a Ponickú Hutu, terajšia NPR Príboj a NPR Ponická dúbrava. Rezervácia má po rozšírení v roku 1983 rozlohu 10,96 ha. Predmetom ochrany sú zachovalé prirodzené lesné porasty s dubom zimným, hrabom a dubom cerovým.
Bylinný podrast z pôvodných druhov tvorí hlavne lipnica hájna, hviezdica veľkokvetá a kupkavec Schultesov. Z teplomilných druhov môžme spomenúť zbehovec ženevský, jagavku konáristú, luskáč lekársky alebo cesnak sivkastý horský. Dubový porast na strmých svahoch poskytuje úkryt aj mnohým zástupcom zo živočíšnej ríše, veverica, líška a srnec. Z vyše 30 druhov vtákov patrí medzi najčastejšie hniezdiče brhlík a škorec.